Keď dostanem otázku, prečo neprispievam na blog tak často ako kedysi, len sa pousmejem. V čase vzniku môjho blogu som bola vysokoškoláčka a času som mala habadej, rovnako aj motivácie a chuti tvoriť. Tá chuť je jediné, čo ma doteraz neopustilo, s ostatnými aspektami je to už trošku zložitejšie. Moja "ozajstná" práca absolútne nesúvisí s obsahom môjho blogu, kiežby.. Kreatívnu časť mojej osobnosti sa snažím teda realizovať len vo svojom voľnom čase a toho je čím ďalej tým menej. Posledné mesiace som sa tiež snažila venovať hlavne sebe a svojmu osobnému životu a mojej Stele, a aj preto sa celkom prirodzene blog dostal na vedľajšiu koľaj.

Musím sa však ešte k niečomu priznať. Moja neaktivita súvisí aj s niečím iným. V poslednej dobe som poriadne znechutená z toho, ako naša "blogerská scéna" vypadá. Česť výnimkám, aj u nás sú baby, ktoré si svojou tvrdou prácou a nádherným obsahom vydobili doslova vedúce postavenie a právom si ho zaslúžia. Ich štýl je jedinečný, originálny a im vlastný. Potom sú také dievčatá, ktoré sa všemožne snažia, no chýba tomu jedinečnosť a veľakrát aj hlava a päta. Ale to som trošku odbočila. Všetci vieme, že na blogoch sú vačšinou články písané buď z vášne a presvedčenia alebo potom tie sponzorované. Vždy však treba poznať svoju hodnotu. Brať jednu bartrovú spoluprácu za druhou nie je vôbec výhra. Blogerská "práca" si zaslúži oveľa lepšie ohodnotenie, ide predsa o reálny reklamný priestor, ktorý značkám a spoločnostiam poskytujeme. A to si, žiaľ, málokto uvedomuje. Sledovateľov si dnes vie kúpiť ktokoľvek kdekoľvek, preto sledovať len čísla naozaj nestačí. Za jedným jediným článkom je skutočne kopec práce. Fotograf alebo vlastný fotoaparát s viacerými objektívmi, priestor, svetlo, postprodukcia, hodiny strávené písaním, zdieľanie na sociálnych sieťach, SEO.. a mohla by som pokojne pokračovať. Vo svete sa týmto dá krásne uživiť, keď to človeka skutočne baví a vytvorí si vlastný hodnotný marketingový priestor, no s takýmto prístupom u nás to bohužiaľ nepôjde asi nikdy. A hlavne by sme museli všetci ťahať za jeden koniec..



Ďalším dôvodom, prečo som si dala pauzu aj od sociálnych sietí sú tie ich nepochopiteľné a stále sa meniace algorytmy.. to mi niekedy pripadá ako boj s veternými mlynmi. Momentálne teda prispievam vtedy, keď mám na srdci niečo, s čím sa chcem podeliť alebo keď sa vyskytne nejaká spolupráca, ktorá mi za to naozaj stojí. Medzičasom som dosiahla už aj magickú tridsiatku, ktorej som pred pár mesiacmi venovala aj samostatný článok. A poviem vám, cítim sa fantasticky, je to naozaj len číslo! :) Ďakujem za všetky milé gratulácie a tiež ďakujem, že vás môžem inšpirovať už takmer 6 rokov!





Presne túto vetu som počúvala a počúvam z úst mojej mamy veľmi často. Pre mňa, maximálne netrpezlivého človeka je veľakrát ťažké si túto skutočnosť uvedomiť. Ale je to naozaj tak? Prináša trpezlivosť ruže? Riadim sa heslom, že nemám čas strácať čas. Náš čas je predsa to najcennejšie čo môžeme niekomu alebo niečomu venovať. Preto treba poriadne zvážiť kto za to stojí. Prečo strácať čas s niekým, kto ten svoj nechce strácať s nami? Keď sa chce, dá sa naozaj všetko.. a všetko príde vtedy, kedy prísť má. Teda aspoň v to dúfam, veď mamy majú predsa vždy pravdu :)

Priznám sa, gro blogerov a youtuberov, ktorých sledujem nie je zo Slovenska. Väčšinu tvoria britské influencerky, ktoré niekedy minulý rok začali testovať americkú kozmetiku Glossier. Práve táto značka ma zaujala natoľko, že som ju chcela okamžite vyskúšať tiež. Ale.. dlhú dobu doručovali objednávky len do USA a pred pár mesiacmi spustili shipping do UK, Puerto Rica a Kanady, nič viac. Našťastie mám super kamošku, ktorá mi pred časom priniesla vysnívaný balíček priamo z New Yorku a ja som sa tiež mohla pustiť do testovania. Čo v ňom bolo?


Milujem cestovanie a spoznávanie nepoznaného. Keď sa mi naskytla príležitosť ísť na dvojtýždňový jógový pobyt na Bali, neváhala som ani sekundu. V Ázii som doteraz nikdy nebola, mojou najvzidalenejšou destináciou bolo donedávna USA. Bali ma fascinovalo odjakživa a moje predstavy sa do bodky naplnili. 

Prvý článok v novom roku vzniká po viac ako mesačných blogovacích prázdninách, ktoré som využila na veľmi potrebný kompletný reštart. Rozhodla som sa ho poňať veľmi inšpiratívne, pre mňa samú ale aj pre všetky moje rovesníčky. Tento rok bude pre mňa prelomový. Nie len preto, že na jeseň budem mať tridsať, jednoducho som sa tak rozhodla. Budem zdravo sebecká, nebudem riešiť čo kto hovorí, že by som v mojom veku (ne)mala robiť. Budem aj naďalej robiť veci, ktoré ma robia šťastnou. To, že momentálne nemám partnera neberiem ako tragédiu, mám okolo seba skvelých priateľov a rodinu a niektoré veci jednoducho netreba uponáhľať. Aj keď som si kedysi predstavovala, že v tridsiatke budem mať už minimálne manžela a jedno dieťa, stále ma viac baví chodiť na svadby ako hosť :) Kým sa oficiálne zaradím medzi tridsiatnikov plánujem toho ešte veľa, splniť si zopár cestovateľských snov, no hlavne sen o tom, byť sama sebe paňou. V dnešnej dobe je to síce riskantné, ale odvážnym šťastie praje a keď to nikdy neskúsim, nebudem nikdy vedieť.. Zo svojho veku si rozhodne nerobím ťažkú hlavu, a to by nemal robiť nikto. Veď je to len číslo, najdôležitejšie je aj tak byť jednoducho šťastný a spokojný. Či sa nebodaj mýlim?

Blogger Template Created by pipdig