Presne túto vetu som počúvala a počúvam z úst mojej mamy veľmi často. Pre mňa, maximálne netrpezlivého človeka je veľakrát ťažké si túto skutočnosť uvedomiť. Ale je to naozaj tak? Prináša trpezlivosť ruže? Riadim sa heslom, že nemám čas strácať čas. Náš čas je predsa to najcennejšie čo môžeme niekomu alebo niečomu venovať. Preto treba poriadne zvážiť kto za to stojí. Prečo strácať čas s niekým, kto ten svoj nechce strácať s nami? Keď sa chce, dá sa naozaj všetko.. a všetko príde vtedy, kedy prísť má. Teda aspoň v to dúfam, veď mamy majú predsa vždy pravdu :)

Priznám sa, gro blogerov a youtuberov, ktorých sledujem nie je zo Slovenska. Väčšinu tvoria britské influencerky, ktoré niekedy minulý rok začali testovať americkú kozmetiku Glossier. Práve táto značka ma zaujala natoľko, že som ju chcela okamžite vyskúšať tiež. Ale.. dlhú dobu doručovali objednávky len do USA a pred pár mesiacmi spustili shipping do UK, Puerto Rica a Kanady, nič viac. Našťastie mám super kamošku, ktorá mi pred časom priniesla vysnívaný balíček priamo z New Yorku a ja som sa tiež mohla pustiť do testovania. Čo v ňom bolo?


Milujem cestovanie a spoznávanie nepoznaného. Keď sa mi naskytla príležitosť ísť na dvojtýždňový jógový pobyt na Bali, neváhala som ani sekundu. V Ázii som doteraz nikdy nebola, mojou najvzidalenejšou destináciou bolo donedávna USA. Bali ma fascinovalo odjakživa a moje predstavy sa do bodky naplnili. 

Prvý článok v novom roku vzniká po viac ako mesačných blogovacích prázdninách, ktoré som využila na veľmi potrebný kompletný reštart. Rozhodla som sa ho poňať veľmi inšpiratívne, pre mňa samú ale aj pre všetky moje rovesníčky. Tento rok bude pre mňa prelomový. Nie len preto, že na jeseň budem mať tridsať, jednoducho som sa tak rozhodla. Budem zdravo sebecká, nebudem riešiť čo kto hovorí, že by som v mojom veku (ne)mala robiť. Budem aj naďalej robiť veci, ktoré ma robia šťastnou. To, že momentálne nemám partnera neberiem ako tragédiu, mám okolo seba skvelých priateľov a rodinu a niektoré veci jednoducho netreba uponáhľať. Aj keď som si kedysi predstavovala, že v tridsiatke budem mať už minimálne manžela a jedno dieťa, stále ma viac baví chodiť na svadby ako hosť :) Kým sa oficiálne zaradím medzi tridsiatnikov plánujem toho ešte veľa, splniť si zopár cestovateľských snov, no hlavne sen o tom, byť sama sebe paňou. V dnešnej dobe je to síce riskantné, ale odvážnym šťastie praje a keď to nikdy neskúsim, nebudem nikdy vedieť.. Zo svojho veku si rozhodne nerobím ťažkú hlavu, a to by nemal robiť nikto. Veď je to len číslo, najdôležitejšie je aj tak byť jednoducho šťastný a spokojný. Či sa nebodaj mýlim?

Preplnené cesty, parkoviská, obchodné domy.. Toto sú Vianoce? Sviatky pokoja a mieru? Už niekoľko dní mám auto zaparkované pred domom a celkom úspešne sa vyhýbam centru mesta. Prečo si všetci ľudia myslia, že sa pred Vianocami treba zblázniť a kompletne vybieliť svoje bankové konto? Prečo jeden druhému neželáme všetko dobré len tak, hocikedy? Nedávno sme sa s mojou skvelou kamarátkou a fotografkou Tanyou vybrali do Viedne hľadať vianočnú atmosféru na tamojších tradičných trhoch. Hoci bol len začiatok decembra a bola  to riadna masovka, podarilo sa nám nafotiť aj môj nový kabát. Tento rok som sa rozhodla investovať do poriadneho "camel coat" a práve tento Pietro Filipi spĺňal všetky moje požiadavky. Je dlhý, vlnený a dokonale ušitý. Blogovú premiéru majú aj moje milované čižmy Stuart Weitzman. Predchádzajúci pár od tejto značky som doslova a do písmena vynosila a vydržal mi takmer šesť sezón. Ako sa Vám páči outfit z Viedne? 
Blogger Template Created by pipdig